Prestavba v byte. Asi poznáte. Keď sme sa pre rokmi sťahovali do nového bytu, urobili sme podlahy. Nedávno došli na rad zárubne a prerobiť dvere na posúvacie. ale ako sme vybrali staré zárubne, ostali v plávajúcej podlahe medzery veľké asi 9x4 cm. Fakt dosť veľké. A vznikla potreba ich prekryť. Ale čím, keď štandardné prahy na plávajúce podlahy to nezakryjú ...
A tak došli na rad súkromní stolári. Pred časom bol kolega v stolárstve AT Contract s.r.o. v Rakytovciach pri Banskej Bystrici. vybral si nejakú okrasnú dosku na chatu. kúpil dobre a lacno. Tak som sa tam pred cca tromi týždňami vybral tiež. Normálka, nadiktoval som objednávku, presné rozmery, keďže nemám stolárske náradie tak na milimeter a telefónne číslo. Máme, len drobné úpravy a zavoláme Vás. Čakal som že na druhý deň ako naznačoval, ale mýlil som sa veru a poriadne. Prešli tri týždne...
Dnes mi to nedalo a keďže je to 100 metrov od reštaurácie kde občas obedujeme, zašiel som tam osobne. Po piatich minútach hľadania objednávky ju našli. Teda ja som na ňu v zošite ukázal. Citujem: "aháááá, to asi majster zabudol. Ale to zmákneme za 15 minút." No už to vo mne začínalo vrieť. 15 minút a tri týždne - "úúúúžasnéééé". Ešte som spresnil zaoblenie hrán. Vravím, obedujem v RakBare, ak ma tam stihnete, doneste mi to tam.
Obedujeme s kolegyňou, otáčam sa za každým kto vojde, či nenesie dosku. Už aj majiteľovi baru, mimochodom, tiež stolárovi, vravím že ak prídu chlapi s prahom, nech nie je prekvapený. Ale vonku pri aute akurát zastavilo pri mne auto, vystúpil chlap. Potešilo ma to. Konečne doma zakryjem káble. Hurááááá. Pozerám pekne opracované, skosenia hrán vyhovujú. Super. Už vyťahujem peňaženku...
... ale zabudol som, že sme na Slovensku. A že aj podnikáme tak ako podnikáme. Pán zrazu hovorí: "Ale musíte si to ešte zarezať." Síce nechápavo, ale ešte stále prikyvujem. "Čo prosím?" a pán sa len usmeje: "Tu si to ešte musíte zarezať, lebo to má meter." Vravím mu: "Ale ja som mal presné rozmery zadané a vy ich máte poznačené pri objednávke. Ja si to nemám ako pekne a presne odrezať, preto som si to objednal." A znovu: "Veď si to len skrátite." To ma už dohrialo a vravím hodne nasr...nasrdene(tlmočím): "Tak takúto dosku nechcem, môžete si ju nechať," otočil som sa a nasadol do auta a celú cestu si vylieval srdce kolegyni.
Kedy už na Slovensku začneme brať aj drobných zákazníkov vážne. pokiaľ budeme mať takýto prístup, naveky ostaneme len robotníkmi Európy, navyše nespoľahlivý a teda aj slabo platený. Smutné pre nás, ešte smutnejšie pre naše deti.