Túto obchodnú cestu končím inak. S úsmevom a úžasne dobrým pocitom. Ale ...
Moje obchodné cesty predstavujú .. ale veď to poznáme, jednania, jednania, tovar a zase jednania. Pri tom ale treba aj jesť. Niekedy si však neviem vybrať čo, alebo kde. Vtedy obyčajne končím v nemenovanom obchodnom reťazci, kde kúpim niečo jedlé, čo sa dá zjesť v aute a fičím ďalej. Rovnaké to bolo aj v utorok v Piešťanoch. Rovnaké, až na ...
Zďaleka ...
Rovnaké až na odchod. Ako som šiel k východu, zdanlivo klasická scéna: vozíček, na ňom staršia paní a iná mladá paní zbierajúca rozsypaný nákup z roztrhnutej igelitky. Však ... pekné. Ľudskosť ešte nevymrela. Kým som stihol prísť bližšie, polovica nákupu bola pozbieraná.
Zblízka ...
Keď som dorazil na "miesto činu" a nadychoval som sa s ponukou na pomoc ostal som stáť ako obarený. Staršia paní na vozíku, elektrickom, čo je pre danú situáciu dosť podstatné, hovorí: "Naozaj Vám nemám mladá paní pomôcť ? Tie igelitky nestoja už za nič. Naložte si kľudne nákup sem dozadu, ja Vám ho odveziem k autu. A nebojte sa, neujdem Vám", dodáva s úsmevom. Verte mi že som absolútne stratil reč Pomoc ponúkala paní na vozíčku mladej paní. Nezmohol som sa v tom momente na slovo. Zohol som sa a pomohol zvyšku nákupu do tašky. Pani na vozíčku opäť s úsmevom opakuje ponuku. A mladá paní je v rozpakoch. priznávam, ja tiež. Takúto ponuku na pomoc som ešte nezažil. Mladá paní zdvorilo odmieta.
Potom ...
Niečo som povedal. Ale naozaj sa nepamätám čo. Pohľad mi padol na vozíček, stav batérie ukazoval tri štvrtiny. To ma upokojilo. Paní na vozíčku som sa poďakoval a pár rýchlymi krokmi som dobehol mladšiu paní, ktorá už poďakovala a zjavne tiež v miernych rozpakoch odchádzala. Prihovoril som sa, zobral tašku s nákupom a odniesol k autu. Po dotaze odkiaľ som mi vraví že podľa môjho prízvuku, teda bez prízvuku tipovala správne. Na seba prezradila že je z východu. Potešilo ju že len pár desiatok kilometrov od rodiska mojej manželky.
Keď som sadol do auta ešte sme si zakývali, aj so staršou paní, ktorá na vozíčku prefrčala cez parkovisko a vyrazil som na cestu ďalej. S úsmevom. Veď niečo takéto sa prihodí málokedy. Želám každému niečo podobné zažiť, lebo ja sa usmievam doteraz.